1. Bratislavský hrad – akropola,
2. Námestie Slobody – podhradie 2
3. Kapitulská ulica – opevnenie oppida, podhradie 1
4. Panská ulica 19, BIATEC. Keltská mincovňa, podhradie 1
5. Hlavné námestie, podhradie 1

Bratislava – antické mesto

Bratislava bola v minulosti už pred viac ako 2000 rokov najvýznamnejšou oppidálnou lokalitou v celom strednom Podunajsku. K vzniku oppida na území dnešnej Bratislavy došlo na konci 2. stor. pred Kr. Termínom oppidum označujeme sídliská mestského charakteru, ktoré plnili administratívnu, obchodnú a výrobnú funkciu a v prípade ohrozenia slúžili aj ako útočisko pre obyvateľstvo z okolitých neopevnených osád. Svedčí o tom rozsah osídlenia (98 ha) a intenzita osídlenia, rozvinutá remeselná výroba a vysoká koncentrácia hromadných nálezov keltských mincí. Tunajšie oppidum ovládalo dunajský priechod, obchod na trase významných transkontinentálnych obchodných ciest Jantárovej a Podunajskej. Najnovšie nálezy rímskych monumentálnych stavieb a importov na Bratislavskom hrade, akropole keltského oppida, svedčia o výnimočnej a ešte zďaleka nedocenenej funkcii územia Bratislavy v závere doby laténskej, v 1. storočí pred Kristom.

Bratislavské oppidum nadviazalo v 1. storočí pred Kr. intenzívne kontakty so stredomorskou oblasťou. Strategická poloha antického mesta na križovatke obchodných ciest umožňovala presun tovarov po Jantárovej ceste zo severu od Baltického mora na juh do prístavu v Aquileii a opačne. O týchto obchodných vzťahoch nám svedčia viaceré stredomorské importy. Išlo o hodnotný konzumný aj spotrebný tovar, italské importy (bronzový riad, amfory, kampánska keramika, terra sigillata), tuha z južných Čiech, jantár z Pobaltia, Podunajskou cestou prichádzal zase dôležitý antický tovar od Čiernomoria. Vyvrcholením týchto vzťahov bola výstavba reprezentatívnych architektúr v neskororepublikánskom rímskom štýle na akropole oppida. Podobné aktivity sa vždy uskutočňovali s vedomím alebo priamo z iniciatívy rímskeho senátu. Rímske kontakty nám potvrdzujú aj mince, či už rímske, alebo keltské s prvým dokladom písma v latinke u nás. Podľa niektorých teórii sa oppidum mohlo dostať po bójsko-dáckej vojne spomínanej v rímskych prameňoch práve pod mocenský vplyv Norika. Jeho zánik súvisel zrejme až s nájazdmi Germánov zo severu.

Historický vývoj juhozápadného Slovenska v neskorej dobe laténskej (125 pred Kr. – prelom letopočtov) sa spájal s keltským kmeňom Bójov.  V súčasnosti sa už hovorí o neurčitom kmeni juhoslovenských Keltov.  Priestorovo sa bratislavské oppidum členilo na tri časti. Základ aglomerácie tvorila akropola na hradnom vrchu, na území Starého Mesta sa rozprestieralo podhradie a na Námestí slobody predhradná osada zameraná na hrnčiarsku výrobu. Celkovo zaberalo neskorolaténske osídlenie plochu cca 98 ha, rozloha opevnenej časti dosahovala cca 20 ha. Opevňovací systém, ktorý chránil akropolu, pozostával z drevo-zemného valu s čelnou stenou z nasucho kladeného kameňa a predsunutej priekopy s hrotitým dnom.   V podhradských osadách sa sústredila remeselná výroba, hrnčiarstvo, kovolejárstvo a mincovníctvo. Z tohto obdobia nepoznáme pohrebiská ale našlo sa niekoľko ľudských kostier v nepietnych polohách, priraďujeme ich k tzv. katastrofickým horizontom, súvisiacich s vojnovými udalosťami.

1. Bratislavský hrad- akropola

Na bratislavskom hrade sídli dnes Slovenské národné múzeum-Historické múzeum.

V období neskorej doby laténskej tu bolo sídlo keltských kniežat, razili sa tu zlaté keltské mince a boli tu sklady vzácneho importovaného tovaru. Archeologický výskum hradu v rokoch 2008-2014 priniesol objav vzácnych keltsko-rímskych architektúr, postavených pre keltskú nobilitu v druhej tretine 1. st. pred Kr. Priamo pod nádvorím paláca sa našla dlažba neskoro-republikánskeho typu tzv. opus signinum s motívom kvetinového koberca. Podobné typy dlažieb poznáme z tohto obdobia iba z oblasti Stredomoria. Dlažba tvorila súčasť

reprezentačnej prijímacej sály. Dnes je možné jej zvyšky vidieť prezentované priamo na

mieste in situ. Na severnej terase hradu pod Zimnou jazdiarňou z 18. storočia sa našlo celkovo sedem keltsko-rímskych stavieb. Dnes sú tri z týchto stavieb zakonzervované a prezentované in situ.

Rímska stavba I, ktorá unikla len zázrakom, stavebnej činnosti na hrade

v 15. storočí, sa nachádza pod Zimnou jazdiarňou. V predsieni stavby došlo v roku 2009 k vzácnemu objavu, priamo na dlažbe sa našiel poklad keltských zlatých a strieborných mincí Biatekov a Nonnosov. Poklad je o to vzácnejší, že medzi 15 zlatými statérmi sa nachádzajú po 1x objavené mince s nápisom Nonnos. Originály mincí je možné vidieť na výstave Keltská Bratislava, kópie v expozícii BIATEC. Keltská mincovňa v GMB na Panskej 19. Južne od RSI sa našiel sklad vínnych amfor. Víno a olivový olej sa dovážal priamo z Itálie a Stredomoria.

Rímska stavba II

Najlepšie zachovaná z celkove siedmich stavieb, je Rímska stavba II,

pravdepodobne dom obchodníka so vzácnym tovarom. Okrem keltskej keramiky

a keltských drobných kovových ozdobných predmetov, sa v nej našli rímske amfory na

víno a olej, mosadzný 12 kg ingot, sklo, zlaté fólie, baltský jantár a mnohé iné. Stavba je umiestnená pod ochrannou stavbou na severnej terase, mimo areálu barokovej záhrady.

Pri západnom bastióne hradu bola objavená mohutná stavba VII pozostávajúca zo 17 m dlhých múrov a dvoch masívnych pilierov. Táto slúžila pravdepodobne ako sklad vzácneho tovaru. Jej zakonzervované zvyšky je možné vidieť vo foyeri Zimnej jazdiarne.

2. Kapitulská ulica-opevnenie oppida

Opevňovací systém, ktorý chránil akropolu, pozostával z drevo-zemného valu s čelnou stenou z nasucho kladeného kameňa a predsunutej priekopy s hrotitým dnom.  Zvyšky takéhoto opevnenia sa objavili archeologickým výskumom v polohách Rudnayovo nám. 3 a 4, Kapitulská 2a, Ventúrska 7, Farská ulica za kostolom Klarisiek. Hĺbka priekopy dosahovala hĺbku v týchto miestach 3,8 m a šírku 6 m. V roku 1968 sa robil rozsiahly archeologický výskum v priestoroch Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici 5-7 a bývalého Prepoštského paláca na Kapitulskej 17. Výskumom sa objavili zvyšky kamennej architektúry, ktorá bola interpretovaná ako kliešťovitá brána keltského opevnenia. Kamenné murivá s kvádrovými nárožiami, terazzovou dlážkou a odtokovým kanálom boli už vtedy považované za import z antického prostredia. V tej dobe išlo o ojedinelý nález, ktorý nemal vysvetlenie v rámci keltskej Bratislavy. V roku 2001 sa archeológovi Branislavovi Lesákovi podarilo objaviť kamenné zvyšky na Ventúrskej ul.7 – pokračovanie odtokového kanála. Zistilo sa, že kanál bol postavený už do zasypanej laténskej priekopy. Brána, resp. neznáma antická stavba musela byť tým pádom postavená o niečo neskôr.  Deliacu čiaru medzi akropolou a podhradskou osadou tvorila pomyslená línia medzi dnešnými ulicami Ventúrskou, Klariskou a Kapitulskou

Sídliskový priestor pred opevnením sa vyznačoval špecializovanou remeselnou výrobou. Zo západnej časti podhradia je známych niekoľko dielenských objektov súvisiacich s metalurgiou farebných kovov (Ventúrska 10/Zelená 12) a dve železiarske pece (Rudnayovo námestie 4). Od línie Michalskej ul. smerom na východ až po Uršulínsku ul. sa kumulujú nálezy hrnčiarskych pecí tzv. vertikálneho dvojkomorového typu. Ďalšie batérie hrnčiarskych pecí sa podarilo odkryť na Námestí slobody a v priľahlom okolí.

3. Námestie slobody – hrnčiarske pece a hromadné nálezy mincí

Hrnčiarska výroba keltského obyvateľstva sa sústredila v remeselných osadách, jedna sa nachádzala v priestore dnešného Starého mesta a druhá osada sa nachádzala v širšom okolí Námestia slobody (bývalé Gottwaldovo námestie, alebo Kniežací majer (ľudovo Firšnál). V roku 1952 bola na dnešnom Námestí slobody objavená batéria hrnčiarskych pecí, kruhového aj pravouhlého pôdorysu, Štefanom Janšákom. Najlepšie zachovaná pec mala rozmery 200 x 180 cm. V roku 1977 došlo k poslednému objavu pece na tejto lokalite. Ďalšie pece z tejto osady poznáme zo Štefánikovej ulice. Železiarska výroba s výrobným objektom pochádza z Čajkovského 9. Nie je vylúčená ani mincovňa, pretože v roku 1938 sa na tom istom námestí našlo 58 ks strieborných mincí, tetradrachiem s nápismi BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, LAVVMARVS a TITTO v keramickej nádobe. Našiel ich robotník Ján Vítek pri kopaní kanála z mestskej plynárne smerom na Námestie slobody. Mince sú majetkom Múzea mesta Bratislavy, v súčasnosti sú vystavené na výstave Kelti z Bratislavy na hrade. Menší poklad sa našiel v roku 1927 na Starohorskej ulici. Približne 50 ks mincí zmizlo. Z roku 1942 pochádza asi najznámejší a najväčší poklad keltských mincí zo Žilinskej ulice (Pöllnskej ul.). Pri kopaní základov pre stavbu obytných domov robotníci objavili 270 ks mincí v hlinenej nádobe. Keramickú nádobu robotníci rozbili a ďalej jej nevenovali pozornosť. Zaujímali ich len mince. Časť pokladu (217 ks) sa podarilo zachrániť, mesto ich odkúpilo a dnes sú súčasťou numizmatických zbierok MMB.

V máji 1979 boli pri prácach na úprave námestia – stavba fontány Družby, objavené polozemnice, typické obydlia Keltov s množstvom keramických črepov a aj kovov.

Pred budovou Národnej banky Slovenska, na námestí I. Karvaša 1, sa nachádza výtvarné dielo strieborný BIATEC od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, ktorý symbolizuje najstaršie mince razené na území Bratislavy.

4. Pánska ulica

Kelti boli prví, ktorí k nám priniesli vynález vyspelého antického sveta – razbu mincí. Funkciu razených peňazí spoznali počas vojenských a koristníckych výprav na Balkán, Apeninský polostrov a v žoldnierskych službách u stredomorských vládcov. Mince, ktoré razili, napodobňovali grécke statéry a drachmy ako aj rímske denáre. Na území Bratislavy sa našlo sedem pokladov týchto mincí v striebre a zlate.  Mincovnícku činnosť Keltov na juhozápadnom Slovensku reprezentujú predovšetkým bratislavské keltské mince. Sústredenie nálezov tohto typu mincí na území dnešnej Bratislavy a v bezprostrednom okolí priviedlo bádateľov k názoru, že ich pôvod je potrebné spájať s produkciou miestnej mincovne.

Bratislavskí Kelti boli výnimoční tým, že okrem rôznych obrazových motívov a symbolov, väčšinou náboženského a mytologického charakteru, nechali na minciach vyraziť aj nápisy. Tieto sú zároveň najstarším svedectvom použitia latinského písma-kapitály na našom území. Poznáme celkove 16 nápisov na najväčších strieborných minciach tzv. tetradrachmách (17g), ktoré môžu byť podľa jazykovedných analýz osobnými menami vládcov a panovníkov. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa neho dostali názov „biateky“. Patrili predstaviteľom oppida, ktorí sa každoročne, vždy po dvoch striedali pri výkone moci, tak ako to bolo v Galii. Volila ich rada starších. Prvý predstaviteľ oppida (vergobret) mal všeobecnú moc, druhý (arkantodan) riadil hospodárstvo, vrátane razby mincí. Viaceré mená na bratislavských tetradrachmách majú koncovku -rix (kráľ, vojvoda) – AINORIX, EVOIVRIX, FARIARIX, alebo -marus (veľký, významný) – BVSSVMARVS, COBROVOMARVS, COVIOMARVS, IANTVMARVS. Je to doklad, že na čele oppida stáli významné osobnosti. Okrem týchto mien sa na bratislavských tetradrachmách vyskytujú aj ďalšie: BVSV, COISA, COVNOS, DEVIL, LATTV, MACCIVS, NONNOS, TITTO. Popri tetradrachmách sa v bratislavskej mincovni razili aj menšie nominály didrachmy BIATEC a SONNON (6,5g) a drachmy (typ Simmering, 2,5 g). Na drachmách sa dosiaľ vyskytol iba nápis NONNOS. Najmenšou mincou objavenou a razenou v Bratislave boli drobné mince, oboly typu Karlstein (0,5 g) so zobrazením cválajúceho koňa len na jednej strane.

V Bratislave sa v prvej štvrtine 1. storočia razili aj zlaté mušľovité statéry s nápisom BIATEC a NONNOS (hmotnosť 6,4 g) a ich čiastkové jednotky, často so skráteným nápisom BIAT. Zatiaľ poznáme len dva poklady, ktoré obsahovali zlaté mince s týmito nápismi alebo aj bez nápisu. Prvý bol objavený náhodne v roku 1855 v Deutsch Jahrndorfe (Rakúsko), obsahoval 27 zlatých a 102 strieborných mincí. Druhý poklad bol objavený počas archeologického výskumu na Bratislavskom hrade v Rímskej stavbe I (Zimná jazdiareň) v roku 2009. Obsahoval 15 zlatých statérov a 7 tetradrachiem a drachiem. Výskum na bratislavskom hrade v roku 2014 potvrdil produkciu zlatých statérov práve na tomto mieste. Našli sa kovolejárske piecky a dávkovacie tégliky so stopami zlata. Okrem samotných kovolejárskych predmetov (tégliky, dávkovacie platničky) je svedectvom mincovnej činnosti v Bratislave aj unikátny nález bronzových váh z Hlavného námestia 7 (1995). Zatiaľ neboli objavené razidlá. Pravdepodobne, keďže išlo o vzácny predmet, boli razidlá kvôli bezpečnosti zo zneužitia pravdepodobne zámerne zničené.

Výskum na Panskej ul. 19 priniesol významný objav a síce nálezy, dôkazy potvrdzujúce činnosť keltskej mincovne práve v týchto miestach, svedčia o tom nálezy kovolejárskych téglikov a dávkovacie platničky na mincový kov.

5. Hlavné námestie

Hrnčiarska výroba keltského obyvateľstva sa sústredila v remeselných osadách, Jedna z takých osád sa nachádzala v priestore dnešného Hlavného námestia, Františkánskeho a Primaciálneho námestia a priľahlých ulíc, Uršulínskej a Michalskej. Druhá osada sa nachádzala v širšom okolí Námestia slobody. Doteraz bolo výskumami zistených 17 keltských pecí na vypaľovanie keramiky. Kelti vyrábali kvalitnú sivú, ale aj maľovanú keramiku na rýchlo rotujúcom kruhu, čo je zároveň aj ich vynálezom. Na uskladnenie potravín používali hrubostenné zásobnice s prímesou tuhy. Hrnčiarske pece boli buď jednokomorové alebo dvojkomorové s hlineným roštom a predpecnou jamou. Najlepšie zachovanou pecou je nález z Ápponyiho paláca, na Radničnej ul. 1. Pec sa zachovala in situ a je v správe Múzea mesta Bratislavy.

V prejazde paláca sa podarilo odokryť dvojkomorovú hrnčiarsku pec vertikálneho typu. Jej kruhový rošt opatrený v pravidelných odstupoch prieduchmi dosahoval priemer až 156 cm. Západná polovica roštu bola nájdená zrútená do spodnej komory – kúreniska, kým východná polovica sa zachovala celá. Na spodnej strane roštu pece sú zreteľne viditeľné odtlačky z pôvodnej prútenej armatúry. Z predpecnej jamy viedli do pece dva vykurovacie kanály. Hlinená kupola s vrcholovým otvorom prekrývajúca hornú, tzv. vypaľovaciu komoru sa nezachovala. Najbližšie k tejto peci sú pece v priestoroch veže Starej radnice a na Hlavnom námestí.

6. Keltská pec – Radničná 1 (Ápponyiho palác)

Archeologický výskum na Radničnej ul.č.1 (Ápponyiho palác – NKP č.189)) priniesol rad poznatkov viažucich sa k obdobiu neskorej doby laténskej (1. storočie pred n.l.). Keltská pec na Radničnej 1 – objekt 27/06, bola objavená v rámci archeologického výskumu MÚOP v rokoch 2005 – 2007. V prejazde paláca sa podarilo odokryť dvojkomorovú hrnčiarsku pec vertikálneho typu. Jej kruhový rošt opatrený v pravidelných odstupoch prieduchmi dosahoval priemer až 156 cm. Západná polovica roštu bola nájdená zrútená do spodnej komory – kúreniska, kým východná polovica sa zachovala celá neporušená. Na spodnej strane roštu pece sú zreteľne viditeľné odtlačky z pôvodnej prútenej armatúry. Z predpecnej jamy viedli do pece dva vykurovacie kanály. Hlinená kupola s vrcholovým otvorom prekrývajúca hornú, tzv. vypaľovaciu komoru sa nezachovala. Na základe odporúčania výskumníkov sa stala keltská pec súčasťou expozície Múzea mesta Bratislavy. Celkovo poznáme z územia bratislavského keltského oppida sedemnásť úplných alebo porušených pôdorysov hrnčiarskych pecí opísanej konštrukcie. Najbližšie lokalizované k nášmu objektu 27/06 sú pece v priestoroch veže Starej radnice a na Hlavnom námestí. Ďalšia výrazná koncentrácia sa zistila na Námestí slobody.